Na stojaka, na káve...č.21
* kaviarenská...
* z čias predcoronových...
* videla som, počula som...aj keď som o to nestála...
foto: Z.J.-kesTra - archív autora blogu
kde: miestna kaviareň - konzumácia nápoja len na stojaka
kto: dve ženy v zrelom veku
Už som bola dnu, keď vošli. Vyprávali sa. Jedna pokojná, druhá rozrušená. Aj nápoj si objednali, len tak medzi rečou.
" Ona má teraz výčitky svedomia. Ty robíš a žiješ tak ako ona nežila. Možno žiješ tak, ako ona chcela, ale jej to nevyšlo", oponuje tá pokojnejšia.
" Nezastávaj sa jej. Nám s deťmi nik nepomohol. Všetko sme museli zvládnuť sami. A odniesla som si to ja. Ja som nemohla ísť do roboty, ja som musela robiť to, čo som nechcela. Tak prečo mi teraz nadáva, aká som nemožná chudera a všade, kde spolu ideme, ma len ponižuje? Mám 50 a už mám toho dosť. Veď nás vlastne vychovala teta a starkí. Nie ona."
" A bratia ?"
" Keď im zobrali pasy, povedali, že prídu len na pohreb."
Rozhovor pokračoval ďalej, capucina pred nimi boli veľké.
Ja som dopila svoje lungo a išla ďalej po svojom.